Predošlý výskum topografiu morského dna nezohľadňoval a zmeny v ukladaní uhlíka pripisoval nesprávnym faktorom.
Kolobeh uhlíka súvisí s dnom oceánu
Kolobeh uhlíka, teda jeho presun medzi atmosférou, oceánom a súšou, je jedným zo základných procesov, ktoré regulujú klimatické podmienky na planéte. Aby bol systém v rovnováhe, zdroje uhlíka, napríklad sopečné erupcie či ľudská činnosť, by vyvažované mali byť ideálne jeho pohlcovaním, napríklad lesmi alebo oceánmi.
Keďže momentálne do atmosféry preniká väčšie množstvo uhlíka ako sú prírodné mechanizmy schopné absorbovať, sekvestrácia uhlíka je jednou z taktík, ako spomaliť postupujúcu klimatickú zmenu.
Z novej štúdie vedcov z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, ktorá bola publikovaná vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, vyplýva, že až polovica zmien v tom, do akej hĺbky bol za posledných osemdesiat miliónov rokov sekvestrovaný uhlík, sa dá pripísať tvaru oceánskeho dna.
Vedci už dávno vedia, že oceán je najväčším pohlcovačom uhlíka na Zemi, ktorý priamo reguluje množstvo oxidu uhličitého v atmosfére. Doposiaľ však nebolo jasné, ako na sekvestráciu uhlíka vplývajú zmeny v topografii oceánskeho dna, ku ktorým došlo od vzniku sveta.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.