Eversheds Sutherland
INNOGY
INISOFT

SVP plánoval výrub brehových porastov na Hornáde, ochranári zámer zmarili

Výrub brehových porastov vyvoláva vždy búrlivú debatu. Minulý rok ochranári bojovali proti výrubom na Dunaji, teraz poukazujú na negatívne vplyvy pripravovaného zámeru na rieke Hornád. Na pokyn MŽP SR nakoniec SVP upustil od tohto zámeru.

SVP plánuje výrub brehových porastov na Hornáde, ochranári sa búria

Foto: Pixabay

Slovenský ochranársky snem poukazuje na možné negatívne vplyvy výrubu brehových porastov na rieke Hornád zo strany SVP. Podľa ochranárov sú v ohrození mnohé druhy živočíchov aj okolitý ekosystém. Téme výrubov sa denník Voda-portal.sk podrobne venoval v tomto článku.

Vo februári SVP (odštepný závod Košice) doručil na košický okresný úrad oznámenie o plánovanom výrube stromov a krov v brehových porastoch rieky Hornád na úseku medzi Kysakom a Ružínom.

Výruby plánuje vykonať vlastnými kapacitami v októbri tohto roku. V praxi by šlo o výrub zhruba 70 až 80 % súčasných porastov na približne päťkilometrovom úseku rieky, čo je spolu viac než tisíc stromov.

Tento zámer veľmi znepokojil ochranárov, vodákov, turistov, včelárov, rybárov, ale aj mnohých ďalších ľudí. Z tohto dôvodu adresovali SVP list, v ktorom ho vyzvali, aby svoje pripravované aktivity odvolal.

Ohrozené sú vodné živočíchy, tvrdí S-O-S

Slovenský ochranársky snem (S-O-s) považuje tento zámer za neprijateľný. Podľa členov združenia by mal takýto krok negatívny vplyv na životné prostredie a okolitý ekosystém.

V prvom rade sa odvoláva na veľký počet chránených živočíchov, ako sú rybárik riečny, drozd čierny, sýkorka belasá, ale asi aj päťdesiatka ďalších druhov.

 „Brehové porasty sú jedinečné refúgium, biokoridor a miesto na hniezdenie uvedených druhov, ktorých biotop by bol prakticky zlikvidovaný. Hmyzožravé druhy spevavcov a ďatľov využívajú brehový porast ako potravný biotop, pre celý rad vtáčích druhov hniezdiacich na stromoch slúži brehový porast aj na hniezdenie a viaceré druhy vtákov využívajú v rozličnej miere pri svojej potravnej stratégii daný brehový porast, napríklad rybárik riečny, volavkovité vtáky a väčšina vyššie vymenovaných druhov,“ vysvetľuje S-O-S.

Podľa ochranárov by uskutočnenie výrubu spôsobilo prakticky vymiznutie viacerých druhov, akými sú napríklad hrdlička poľná, tesár čierny, ďateľ prostredný či krutohlav hnedý.

Zároveň zdôrazňujú, že výruby by ohrozili aj výskyt cicavcov v oblasti, pričom spomínajú vydru riečnu a bobra. Rieka v tomto úseku je tiež podľa nich lososovým pásmom rýb, ktoré sú mimoriadne náchylné na zmenu teploty vody.

„Výrubom stromov sa riečny tok odkryje, voda nebude tienená a v horúcich letných mesiacoch následne stúpne teplota vody, čo spôsobí úhyn vzácnych druhov, akými sú pstruh potočný, lipeň tymianový a pstruh dúhový. Padnuté stromy tvoria pre tieto druhy miesta úkrytov a neresu,“ pokračujú ochranári.

Ide o verejný záujem, zdôrazňujú ochranári

Riečny ekosystém Hornádu v dotknutom úseku predstavuje nadregionálny biokoridor GNÚSES. Jeho lužné lesy, a to hlavne v prirodzenejších úsekoch s prevahou starých jelší, majú kvality prioritného biotopu európskeho významu.

Aj paragraf 3 zákona o ochrane prírody a krajiny ustanovuje, že vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom.

„Znamená to, že aj správca toku, aj Okresný úrad Košice-okolie musia zvažovať vplyvy opatrení na ochranu pred povodňami na biokoridor Hornádu a bez zistenia všetkých informácií a posúdenia všetkých dôsledkov nesmú uprednostniť jeden záujem (ochrany pred povodňami) nad iný – verejný záujem ochrany prvkov územného systému ekologickej stability, zakotvený aj v Ústave SR. Toto je dôležité najmä v prípade, že neboli preskúmané a predstavené iné alternatívy ochrany pred povodňami, ale len masívny výrub drevín brehového porastu Hornádu,“ vysvetľujú svoje stanovisko ochranári.

Slovenský ochranársky snem je presvedčený, že príslušné inštitúcie v tomto prípade neberú do úvahy významné ekostabilizačné, breho-ochranné, protierózne, infiltračné a ďalšie funkcie lužných biotopov (ako súčasti zelenej infraštruktúry), a naopak, hypotetické povodňové riziko neúmerne zveličujú.

Slovensko stále využíva technokratické prístupy

Strategické dokumenty EÚ, napríklad Koncepcia ochrany vodných zdrojov Európy alebo Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy kladú dôraz na realizáciu zelených, prírode blízkych opatrení na ochranu pred povodňami, ktoré majú navyše účinok aj ako opatrenia na zníženie vplyvov sucha.

Ide v nich o ochranu, obnovu a doplnenie brehových porastov, pričom na území mimo obce sa ma klásť dôraz na obnovu krajinného rázu a funkcie údolnej nivy.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

BVS prišla pre predražený prenájom áut o milióny eur

BVS prišla pre predražený prenájom áut o milióny eur

Bratislavský mestský kontrolór prišiel na závažné zistenia.

V prvom polroku napáchali povodne škody za viac ako 800-tisíc eur

V prvom polroku napáchali povodne škody za viac ako 800-tisíc eur

Najvyššie výdavky zaznamenali v Žilinskom kraji.

Envirorezort bude mať v roku 2020 k dispozícii 455 miliónov eur, väčšina zdrojov poputuje do vôd

Envirorezort bude mať v roku 2020 k dispozícii 455 miliónov eur, väčšina zdrojov poputuje do vôd

Celkové prostriedky však medziročne poklesli.