Realizáciu projektu rozložili na tri roky.
Bleskové povodne, extrémne suchá či klesajúce zásoby podzemnej vody. Aj to sú dôsledky, ktoré so sebou prinášajú klimatické zmeny. Nevyhýbajú sa ani Slovensku, ktoré v tomto roku bojovalo najmä so suchom. Odborníci pritom dlhodobo varujú, že obdobia sucha sa budú opakovať častejšie a budú intenzívnejšie.
Extrémne sucho a chýbajúce zrážky trápili Slovensko aj v uplynulom období. Meteorológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) začiatkom leta zverejnili dáta, podľa ktorých od polovice októbra 2024 do druhej polovice júna 2025 dosiahli deficity zrážok stovky milimetrov. Na niektorých miestach spadlo menej ako 50 % dlhodobého priemerného úhrnu zrážok. Dopady sucha pritom trápia regióny nielen v južných oblastiach, ale naprieč celým Slovenskom.
Na zhoršujúce sa suchá či pokles podzemných vôd sa pripravujú aj v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK). Pozreli sme sa na to, aké kroky podnikli, čo si od nich sľubujú a koľko to bude stáť.
Vstúpili do projektu
Pred dvomi rokmi PSK vstúpilo do projektu Flopres, ktorý bol zameraný na predpovedanie a prevenciu bleskových povodní. Riešiť tak chcel opakujúce sa povodňové stavy na svojom území. Na skúsenosti z tohto projektu chce kraj aktuálne nazdviazať novým zámerom nazvaným AquAdapt CEE. Ako PSK informoval v tlačovej správe, nový projekt sa okrem povodní sústredí aj na sucho, erózie či pokles podzemných vôd.
Projekty podľa PSK prinášajú nové riešenia, ktorými kraj reaguje na rastúce riziká prívalových povodní a zhoršujúce sa suchá na svojom území. Kým Flopres sa sústredil na vytvorenie komplexného systému na podporu manažmentu povodňových rizík a varovanie pred bleskovými povodňami, nový projekt AquAdapt CEE rozširuje záber z predikcie povodní na komplexnú vodnú adaptáciu.
Vstup do projektu schválilo zastupiteľstvo PSK na svojom októbrovom zasadnutí. V materiáli predloženom krajským poslancom úrad upozornil, že kraj čelí čoraz väčším výzvam v oblasti hospodárenia s vodou. „V uplynulých rokoch sa ukazuje, že kraj je vystavený dvojitej hrozbe – zhoršujúcim sa suchám a rastúcim rizikám prívalových povodní,“ priblížil PSK v materiáli. Odvolal sa pritom na údaje SHMÚ, podľa ktorých až 30 % územia Slovenska vlani zaznamenalo významný až extrémny deficit pôdnej vlhkosti.
Navyše vo viacerých tokoch sa pravidelne objavujú obdobia s nízkymi prietokmi, poklesom hladiny podzemných vôd a degradáciou ekosystému. Súčasne s týmito javmi sa zvýšila frekvencia a intenzita prívalových dažďov, ktoré spôsobujú eróziu pôdy, usádzanie sedimentov, poškodzovanie infraštruktúry a opakované ohrozenie obcí.
„Tieto javy sú dôsledkom klimatickej zmeny, ale aj obmedzenej schopnosti krajiny prirodzene zadržiavať vodu. Tradičné prístupy k riešeniu problémov sa v kontexte nových podmienok ukazujú ako nedostatočné a často nesystémové. Preto je potrebné hľadať
komplexné riešenia, ktoré spájajú digitálne nástroje, modelovanie a riešenia založené na prírode (nature-based solutions),“ skonštatoval PSK.
Pomôžu eurofondy
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.