Eversheds Sutherland
INNOGY
INISOFT

Podzemné vody na Žitnom ostrove môžu prísť o svoj ochranný filter

Staviteľ ignoruje otázky novinárov, minister dopravy sa tvári, že jeho sa tento problém netýka. Redaktorka Katarína Jánošíková si posvietila na celú kauzu.

Podzemné vody na Žitnom ostrove môžu prísť o svoj ochranný filter

Foto: Cez čiaru

Začiatkom apríla opäť zaplavili médiá podozrenia, že kauza vývozu kontaminovanej zeminy pod novú diaľnicu môže byť vážnejšia, ako si mnohí pôvodne predstavovali. Denník Voda-portal.sk sa tejto téme venoval vo viacerých článkoch.

Odborníci aj ochranári zdvíhajú varovný prst, ministerstvo dopravy sa správa, akoby sa nič nedialo. Práve z tohto dôvodu sa reportérka Katarína Jánošíková v investigatívnom formáte Cez čiaru zamerala na výstavbu diaľničného obchvatu D4R7 a jej možné vplyvy na kvalitu podzemných vôd na Žitnom ostrove.

AK bude výstavba diaľnice D4R7 pokračovať tak ako doteraz, môže vážne ohroziť zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove, tvrdia odborníci.

Staviteľ, aby získal lacný materiál, hĺbi štrkové jamy bez dodržiavania bezpečnostných postupov, čím odkrýva spodnú vodu. A tak hrozí jej kontaminácia.

Čo ja mám so štrkovými jamami?

Jám na ťažbu štrkov pod novou diaľnicou sú desiatky. Ide o takzvané zemníky. Starostovia sa o nich dozvedajú až vtedy, keď prídu prvé bagre.

Staviteľ na otázky neodpovedá a minister dopravy Árpád Érsek dáva od toho ruky preč. „Čo ja mám so štrkovými jamami?“ obhajoval sa nedávno v parlamente. „Minister dopravy so štrkovými jamami nemá nič,“ dodal nervózne.

Viaceré porušenia zákona

Podľa starostu obce Dunajská Lužná Štefana Jurčíka však došlo hneď k niekoľkým veľkým porušeniam zákona. Prvé sa týkalo nelegálnej ťažby.

Ďalším problémom je, že pôda, na ktorej uskutočňovali ťažbu, nebola ani vyňatá z úrodnej pôdy. Obrovský problém tiež je, že na jamu naviezli materiál, ktorého pôvod je doteraz neznámy. „Je tu obrovské riziko kontaminácie tejto spodnej vody,“ tvrdí Milan Grožaj z OZ Triblavina.

Prirodzený filter zmizol

Vedúca odboru kvality vôd a environmentálnej politiky BVS Alena Trančíková zdôrazňuje, že kvalita podzemných vôd na Žitnom ostrove bola do nedávnej doby samozrejmosťou, a to bez akejkoľvek dodatočnej úpravy.

Táto špičková kvalita bola zabezpečená práve krycími vrstvami štrkov a pieskov, ktoré spolu tvoria prirodzený filter.

Teraz však po ňom na niektorých miestach zostal nad podzemnou vodou v lepšom prípade jeden meter štrku. Na ten sa vo väčšinou len navezie ornica, pričom plán zostáva, že na tomto území sa bude pestovať obilie.

Podľa Trančíkovej však hrozba zemníkov spočíva v tom, že sa drasticky znížili pokryvné vrstvy, ktoré zabezpečovali kvalitu podzemných vôd na Žitnom ostrove.

 Alena Trančíková / Foto: Cez čiaru

Výsledkom je, že hnojivá, pesticídy na ošetrovanie rastlín, herbicídy, karcinogénne a mutagénne látky sa bez hrubej vrstvy ochranných filtrov štrku teraz oveľa ľahšie dostanú do podzemných vôd.

Nespasí nás ani Lex Žitný ostrov

Samotný staviteľ však novinárom na otázky neodpovedá. Érsek sa vyhovára na nezávislý dozor. Podľa neho by práve ten mal dohliadať na všetky postupy, ku ktorým počas výstavby diaľnice dochádza.

Podľa zmluvy však nezávislému dozoru platí odmenu samotný koncesionár. Minister v tom problematický vzťah nezávislosti nevidí.

„Obávam sa, že tie povolenia, ktoré tieto firmy získali, nemajú žiadnu následnú povinnosť, že by mal stavebník napríklad povinnosť vyvŕtať kontrolný vrt,“ konštatuje A. Trančíková.

Minister životného prostredia pritom pyšne oznamuje, že rezort prijal Lex Žitný ostrov, teda zákon, ktorý má prioritne chrániť podzemné vody na Žitnom ostrove. „To pretavenie do praxe sa zase kdesi stratí,“ dodáva A. Trančíková.

Sankcie v rámci novej legislatívy sa pohybujú v rozmedzí od 25-tisíc do 125-tisíc eur. Hovorca rezortu Tomáš Ferenčák tiež konštatuje, že ak samotní starostovia neohlásia presné miesto niektorých konkrétnych štrkových jám, je to hľadanie ihly v kope sena. Na mieste nebola ani SIŽP.

Nedá sa však vylúčiť, že stavitelia s pokutou aj s dlhým procesom dokazovania často rátajú už od začiatku ako s výhodnejšou možnosťou lacného získania štrku.

Mówisz po polsku?

Štrkové jamy pri stavbe D4R7 pritom nemali vôbec existovať. V projekte stavby diaľnice nie sú naplánované, čo znamená, že nemajú ani úradné povolenia. Tie staviteľ rieši až teraz, dodatočne.

Hovorca Slovenského pozemkového fondu Martin Kormoš uvádza, že tí, ktorí štrk vyťažili, sa tvária, že z ich strany išlo len o omyl. Fond zatiaľ nevie, akú presnú výšku dosahuje vzniknutá škoda.

„Na tú chvíľu, kým tam bola štátna polícia, práce ustali, avšak keď odišla, tak v priebehu polhodiny práce opätovne pokračovali, a to až do kompletného vyťaženia. A všetko to boli ľudia, ktorí rozprávali cudzím jazykom (pravdepodobne poľštinou, pozn. redakcie),“ vysvetľuje Š. Jurčík.

Pol hektára mínus meter

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Sme pripravení na éru digitálnej vody?

Sme pripravení na éru digitálnej vody?

Umelá inteligencia sa začína čoraz viac využívať aj vo vodárenstve a vodnom hospodárstve. Jej plnohodnotnému zavedeniu však bráni hneď niekoľko prekážok.

Čo so sebou prináša opätovné využívanie vody v poľnohospodárstve?

Čo so sebou prináša opätovné využívanie vody v poľnohospodárstve?

Najnovšia štúdia si posvietila na to, s akými problémami sa môže stretnúť nedávny návrh EÚ. Výskumníci poukazujú na takzvaný „yuck factor“, teda situáciu, keď ľudské preferencie môžu zvíťaziť nad environmentálnym povedomím.

Čo môže urobiť EÚ pre trvalo udržateľné hospodárenie s vodou

Čo môže urobiť EÚ pre trvalo udržateľné hospodárenie s vodou

Najnovšia správa celoeurópskej vodnej platformy poukazuje na dôležitosť moderných technológií, prepojenia biznisu, vlády a občianskej spoločnosti v snahe zabezpečiť trvalo udržateľné hospodárenie s vodnými zdrojmi.