Holandskí aj americkí vedci prinášajú nové udržateľné riešenia sanácie environmentálnej záťaže po úniku ropy. Jedni vyvinuli membránu z kyseliny jablčnej, druhí využili biofilm, ktorý produkujú baktérie.
Základom je kyselina jablčná
Vedci z holandských vysokých škôl Rijksuniversiteit Groningen a NHL Stenden Hogeschool vyvinuli polymérnu membránu z kyseliny jablčnej vyrobenej z biomasy, ktorá dokáže oddeliť vodu a ropu, a po použití je plne recyklovateľná.
Keď sa póry zaplnia znečisťujúcimi látkami, membránu možno depolymerizovať, vyčistiť a následne zlisovať do novej membrány.
Odstraňovanie ropných škvŕn z vody je stále veľmi zložitým procesom. Membrány, ktoré priťahujú ropu aj vodu, sú sľubným riešením, no zatiaľ nie veľmi praktickým, keďže vo väčšine prípadov nie sú dostatočne odolné na použitie mimo laboratórneho prostredia a ich póry sa upchávajú v dôsledku znečistenia riasami a pieskom.
Chongnan Ye a Katja Loos z Rijksuniversiteit Groningen a Vincent Voet a Rudy Folkersma z NHL Stenden Hogeschool použili relatívne nový typ polyméru a vytvorili odolnú a ľahko recyklovateľnú membránu.
Dynamická pórovitá membrána
V posledných rokoch sa vedci z dvoch holandských inštitúcií spojili za účelom výskumu vitrimérov, teda polymérnych materiálov, ktoré majú mechanické vlastnosti a chemickú odolnosť teplom vytvrditeľných plastov.
Vitriméry sa dajú depolymerizovať a opätovne použiť a práve preto spĺňajú predpoklady na vytvorenie dobrej membrány na sanáciu ropných škvŕn. Holanďania ich navyše vyrábajú z prírodného monoméru kyseliny jablčnej.
„Polyméry vo vitriméri sú pospájané reverzibilným spôsobom. Tvoria dynamickú sieť, ktorá umožňuje recykláciu membrány,“ vysvetľuje Vincent Voet.
Výsledná membrána bude v kontakte s vodou aj ropou. Ropná škvrna obsahuje oveľa viac vody ako ropy, čo znamená, že membrána je pokrytá vodou, ktorá môže cez póry prechádzať. Film na povrchu membrány však ropu udržuje mimo pórov, čím sa ropa oddelí od vody.
Membrána je dostatočne pevná nato, aby ropu z vody odfiltrovala. Keď piesok a riasy upchajú jej póry, je možné membránu po odstránení znečisťujúcich látok depolymerizovať a z pôvodných stavebných prvkov znovu vyrobiť.
„Proces sme testovali v laboratóriu v mierke niekoľkých centimetrov štvorcových a sme presvedčení, že naše metódy sa dajú preniesť do veľkého meradla, a to platí pre syntézu polymérov, ako aj pre výrobu a recykláciu membrány,“ hovorí Katja Loos.
Holandský výskum bol publikovaný v časopise Advanced Materials.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.