Nová metóda analýzy mikroplastov využíva infračervené žiarenie

Úlomky plastov prechádzali laserom

Plastové častice s priemerom od jedného mikrónu do piatich milimetrov nazývané mikroplasty predstavujú globálny problém. Je veľmi ťažké ich presne analyzovať, keďže merania často bývajú chybné a zaužívané analytické metódy sú časovo náročné.

Vedci z výskumného ústavu Helmholtz-Zentrum Hereon vyvinuli nový postup extrakcie a identifikácie mikroplastov, ktorý otestovali na vzorkách vody z Indického oceánu. Metóda, ktorú použili, sa nazýva Laser Direct Infrared (LDIR) Chemical Imaging a dokáže analyzovať až tisíc častíc alebo vláken v priebehu jednej až dvoch hodín.  

Iný prístup zvolili aj k príprave vzorky a interferujúce zložky vzorky sa im podarilo rozložiť s menším počtom pracovných krokov prostredníctvom chemických a enzymatických reakcií. Chemická charakterizácia plastových častíc sa zakladá na tom, ako absorbujú infračervené svetlo.

„V našej štúdii sa ukázalo, že zariadenie, ktoré využíva takzvaný kvantový kaskádový laser, je výhodné pre analýzu mikroplastových častíc vo vzorkách zo životného prostredia,“ hovorí Dr. Lars Hildebrandt z dvojice hlavných autorov štúdie, ktorá vyšla vo vedeckom časopise Environmental Pollution.

Najviac častíc pochádzalo z lodných náterov

V povrchovej vode Indického oceánu namerali priemernú koncentráciu päťdesiat mikroplastových častíc a vlákien na meter kubický vody, čo je na otvorený oceán neočakávane vysoká koncentrácia. Najbežnejším typom plastov bol akryl, ktorý predstavoval 49 % – išlo o úlomky farby, ktoré pravdepodobne pochádzali z oderu náteru lodí.

Druhým najčastejšie zastúpeným plastom bol polyetyléntereftalát, teda PET, ktorý tvoril 25 % vzoriek. Tieto mikročastice mohli do životného prostredia preniknúť napríklad z výpustu z práčky, keďže PET sa okrem iného v podobe polyesterových mikrovláken používa na výrobu oblečenia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.