Kvalita Dunaja narastá, viaceré ciele európskych smerníc však nestihneme naplniť

V článku sa dozviete:

• aké sú trendy v znečistení odpadových vôd v povodí Dunaja,
• aké záväzky v plnej miere nenaplníme,
• ako je na tom povodie Dunaja v oblasti poľnohospodárskeho znečistenia,
• prečo sa treba zaoberať aj nadmernými živinami,
• čo negatívne vplýva na hydrologické pomery v povodí.

Ministerstvo životného prostredia ešte v decembri zverejnilo dva dokumenty, ktoré predstavujú predbežný pohľad na významné vodohospodárske problémy v povodí Dunaja a Torysy (obe správy si môžete stiahnuť pomocou odkazu, ktorý je uvedený na konci článku).

Do 20. júna 2020 pritom môže verejnosť, užívatelia vôd, samosprávne kraje, obce a dotknuté orgány štátnej vodnej správy podávať pripomienky k obom dokumentom.

Denník Voda-portal.sk sa pozrel na to, ako je na tom povodie Dunaja s kvalitou povrchových vôd, ale aj na to, aké ciele si Slovensko v tejto oblasti stanovilo.

Znečistenie odpadovými vodami klesá

Ako uvádza ministerstvo, znečistenie povrchových vôd a významné hydromorfologické zmeny sú hlavnými problémami, ktoré ohrozujú splnenie environmentálnych cieľov Rámcovej smernice o vode (RSV).

Slovensko si stanovilo splniť environmentálne ciele pre vodné útvary a zároveň zabezpečiť súlad s cieľmi pre organické znečistenie na úrovni celého povodia Dunaja, ktoré povedú k postupnému dosiahnutiu vízie: „nulové vypúšťanie nečistených odpadových vôd do vody v povodí Dunaja“.

Programy opatrení prvých dvoch predbežných prehľadoch sa podľa envirorezortu zameriavali na zlepšenie čistenia odpadových vôd v aglomeráciách a priemyselných odvetviach.

Išlo predovšetkým o návrh základných opatrení ako je modernizácia alebo výstavba komunálnych čistiarní odpadových vôd a stokových sietí a zavádzanie najlepších dostupných techník (BAT) v hlavných priemyselných prevádzkach.

V roku 2017 dosahovalo vypúšťané znečistenie v povodí Dunaja vyjadrené množstvom odpadových vôd 580 924,569 tis. metrov kubických, čo je v porovnaní s rokom 2011 pokles o 4 291,971 tis. metrov kubických, teda o 0,73 %.

Regulovanie organického znečistenia z aglomerácií je pritom zabezpečené smernicou Rady o čistení komunálnych odpadových vôd. Tá bola transponovaná do zákona o vodách.

Záväzky sme v plnej miere nenaplnili

V dokumente sa ďalej uvádza, že prioritou Slovenska v tejto oblasti je splnenie záväzkov, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ.

V rámci nich bolo potrebné prioritne riešiť aglomerácie s veľkosťou nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov (EO) a aglomerácie vo veľkostnej kategórii od 2 000 EO do 10 000 EO.

Ďalej išlo o výstavbu čistiarní odpadových vôd v aglomeráciách do 2 000 EO v prípadoch, ak už je vybudovaná stoková sieť minimálne na 80 % a aglomerácie do 2 000 EO nachádzajúcich sa v chránených vodohospodárskych oblastiach, v ktorých sú veľkokapacitné zdroje podzemných vôd.

„Napriek tomu, že v SR boli v tejto oblasti vynaložené už veľké investície (finančné prostriedky čerpané v období 2002 až 2020 predstavovali 1,58 miliardy eur z EÚ fondov a 107 miliónov eur z EF), požiadavky vplývajúce zo smernice na odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd pre aglomerácie nad 2 000 EO, ktorých splnenie je záväzkom SR voči EÚ do 31.12.2015, neboli v plnej miere naplnené,“ konštatuje sa v dokumente.

Aj z tohto dôvodu ministerstvo ďalej zdôrazňuje, že riešenie odvádzania a čistenia odpadových vôd je preto stále aktuálne a veľmi naliehavé.

Prevláda priemysel

Z celkového evidovaného množstva vypúšťaných odpadových vôd na Slovensku je približne 35 % priemyselných , pričom 85,21 % priemyselných odpadových vôd je v súčasnosti čistených.

Podiel odpadových vôd z poľnohospodárskej výroby (bodové zdroje) na všetkých evidovaných odpadových vodách bol v roku 2017 len 0,016 %. V porovnaní s rokom 2011 ide pritom o pokles až o 63,51 %.

Dôležité však tiež je, že len 25,89 % odpadových vôd z poľnohospodárskej výroby je v súčasnosti čistených.

Pozor treba dať aj na eutrofizáciu

Emisie živín sa dostávajú do povrchových vôd rôznymi cestami. Môže ísť o znečistenie z bodových zdrojov, akými sú sídelné aglomerácie, priemysel, poľnohospodárstvo, ale aj a z difúznych, kam je možné zaradiť eróziu a povrchový odtok, podzemnú vodu či atmosférickú depozíciu.

„Najvýznamnejším dôsledkom vysokej záťaže prostredia živinami je eutrofizácia vôd. Tá je charakterizovaná ako obohatenie vody živinami, predovšetkým dusíkom alebo fosforom, čo má za následok zvýšený rast rias a makrofytov, zníženie obsahu kyslíka, zhoršenie kvality vody. Tento stav spôsobuje neželateľné narušenie rovnováhy vodných ekosystémov a stavu vodných útvarov, a prípadne môže obmedziť i využívanie povrchových vôd človekom,“ vysvetľuje sa v dokumente.

Cieľom je dosiahnuť vyváženú kontrolu emisií živín z bodových i difúznych zdrojov znečistenia v celom povodí Dunaja tak, aby vody Dunaja a tiež vody Čierneho mora neboli ohrozené alebo negatívne ovplyvnené eutrofizáciou.

Podiel celkového dusíka aj fosforu klesá

Podľa dokumentu sa z bilancovaných bodových zdrojov znečistenia v roku 2017 vypúšťalo do povrchových vôd 3 572,748 tony celkového dusíka, čo je v porovnaní s rokom 2011 pokles o 38,8 %.

Ďalej to bolo 284,929 tony celkového fosforu, čo je v porovnaní s rokom 2011 pokles o 25,2 %. Viac ako polovicu takéhoto znečistenia pritom prinášajú práve komunálne odpadové vody.

Významným zdrojom sú priemyselné odpadové vody, pričom najväčší objem produkuje chemický, a ďalej papierenský a drevospracujúci priemysel.

Kľúčom sú bezfosfátové detergenty?

„Na vybudovanie verejných kanalizácií musí nadväzovať i vhodná technológia odstraňovania živín pred ich vypúšťaním do recipientov – inak centrálne vypúšťanie nedostatočne čistených odpadových vôd spôsobuje ešte vyššie zaťaženie útvarov povrchových vôd živinami ako difúzne emisie,“ zdôrazňuje sa v dokumente.

Ministerstvo zároveň pripomína, že vzhľadom na veľký počet aglomerácií v kategórii pod 10 000 EO (kde sa odstraňovanie fosforu pri čistení komunálnych odpadových vôd európskou smernicou nevyžaduje), je za rýchle a efektívne opatrenie pre zníženie vnosu fosforu do povrchových vôd považované zavedenie bezfosfátových detergentov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.