Koreňovky potrebujeme, štát však nepomáha a vzniká nám tu veľa „šuplíkových projektov“ (ROZHOVOR) | VODA-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
BELIMO
INISOFT

Koreňovky potrebujeme, štát však nepomáha a vzniká nám tu veľa „šuplíkových projektov“ (ROZHOVOR)

Ďalší problém je, že procesy trvajú roky, čo je veľmi demotivujúce. Napríklad projekt dažďových záhrad stál samosprávu štyri roky papierových príprav a len dva mesiace realizácie, hovorí Adam Krakovský z projektu ekočističiek.

Koreňovky potrebujeme, štát však nepomáha a vzniká nám tu veľa „šuplíkových projektov“ (ROZHOVOR)

Adam Krakovský / Foto: ECOPLANET SLOVAKIA

Slováci majú čoraz väčší záujem o rôzne zelené riešenia, vodozádržné opatrenia, ale aj o projekty koreňových čistiarní odpadových vôd. Problém je, že sme zaspali dobu a štát neposkytuje dostatočné finančné ani iné podporné mechanizmy, ktoré by uľahčili zrealizovanie takýchto projektov. Tie sa zbytočne naťahujú, čo je pre občanov aj samosprávy demotivujúce.

Získať nejakú finančnú pomoc trvá veľmi dlho. Potom sa buď ľudia rozhodnú zadržiavať a čistiť vodu bez dotácií, alebo búdu voliť lacnejšie a menej prospešné riešenia, ako sú napríklad žumpy. Malo by byť pritom v záujme štátu podporovať práve ekologické riešenia.

Vo veľkom rozhovore pre denník Voda-portal.sk to uviedol konateľ spoločnosti ECOPLANET SLOVAKIA Adam Krakovský.

vodohospodari

V článku sa dozviete:

  • či majú Slováci záujem o zelené riešenia, vodozádržné opatrenia a koreňové ČOV,
  • čo môže mať vplyv na rast záujmu ľudí o tieto riešenia,
  • v čom A. Krakovský vidí problém v súvislosti s podporou takýchto projektov,
  • v čom by sme sa mohli inšpirovať zahraničím,
  • v čom by mal byť štát razantnejší a čo hrozí, ak sa tak nestane,
  • aké sú najčastejšie mýty ohľadom koreňových ČOV,
  • aké riešenia prináša projekt ekočističiek.

Procesy trvajú roky, je to problém

Od nášho posledného rozhovoru o vašich projektoch v oblasti zelených riešení a vodozádržných opatrení ubehli už dva roky. Ako vnímate záujem Slovákov o tieto riešenia? Narastá postupne?

Záujem ľudí je čoraz väčší. Energetická kríza a navyšovanie cien sa pravdepodobne premietnu aj do cien vodného a stočného. Z toho dôvodu si myslím, že záujem bude ešte vyšší. Aj keď sa nedá odhadnúť, ako sa zmení stavebný trh kvôli hypotékam a ich dostupnosti pre mladých. Veríme ale, že ľudia budú stále viac siahať po týchto riešeniach.

Vodozádržné jazero / Foto: ECOPLANET SLOVAKIA

Aj z tohto dôvodu sme od tohto roku intenzívne do ponuky zahrnuli aj zadržiavanie vody z ČOV a jej využívanie na polievanie a aj zadržiavanie dažďovej vody. Takúto ponuku sme mali aj v minulých rokoch, no nebol o to až taký záujem. Tento rok sme tieto systémy viac prezentovali a ľudom sa páči myšlienka recyklovania vody, začínajú si uvedomovať aj jej cenu.

Podporuje z vášho pohľadu štát takéto riešenia dostatočne? Keď sa človek prechádza po rôznych západoeurópskych mestách, tak napríklad zelené strechy sú už samozrejmosťou. Slovensko akoby zaspalo dobu. V čom je podľa vás problém?

Problém je ČAS. Presne ako hovoríte, zaspali sme. Zaspali sme, procesy trvajú roky. Občas sme z toho znechutení aj my, nieto bežný človek. Keď si chce bežný človek povoliť ČOV, je to veľmi demotivujúce. V zahraničí je to ohláškou drobnej stavby, u nás vám k tomu treba polroka až rok času a veľmi veľa papierov. Dá sa to zvládnuť aj rýchlejšie, ale to sa stáva len v naozaj málo prípadoch. Česť šikovným ľuďom na úradoch.

Keď chce obec, mesto, občianske združenie požiadať o dotáciu, tak o ňu doslova prosia roky. Napríklad projekt dažďových záhrad stál samosprávu štyri roky papierových príprav a len dva mesiace realizácie.

Chýba finančná aj byrokratická pomoc

Na tieto projekty sú vyčlenené aj prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR. Myslíte si, že aj takéto dotácie a finančné programy prispejú k širšiemu zavádzaniu takýchto riešení aj v prípade rodinných domov, nielen väčších stavieb?

Bol by som veľmi rád, keby je to tak. Bojím sa ale toho, že získať nejakú finančnú pomoc bude trvať roky. Potom sa buď ľudia rozhodnú zadržiavať a čistiť vodu bez dotácií, alebo búdu voliť lacnejšie a menej prospešné riešenia, ako sú napríklad žumpy. Dostávame sa do doby, kedy sú aj odpadové vody  nákladné.

Viete to vyčísliť?

 
 

Zostáva vám 67% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Pesticídy, riedidlá, motorový olej. Enviropolícia rieši množstvo prípadov znečisťovania vôd

Pesticídy, riedidlá, motorový olej. Enviropolícia rieši množstvo prípadov znečisťovania vôd

Každý rok riešime aspoň jeden prípad, keď páchateľ hodí do studne nejakú chemickú látku, hovorí Mário Kern. Enviropolícia sa však zaoberala aj veľkým ekonomickým prípadom v rozsahu miliónov eur.

Lyžiarske strediská často porušujú vodný zákon, veľkým problémom sú odbery načierno

Lyžiarske strediská často porušujú vodný zákon, veľkým problémom sú odbery načierno

Povolenia pre lyžiarske strediská by mali zohľadňovať aj klimatické podmienky v danom čase na danom mieste, zdôrazňuje inšpektorka Gabriela Ganse.

Zlúčeniny PFAS sú výzvou pre ČOV, bremeno nákladov by však nemali znášať prevádzkovatelia

Zlúčeniny PFAS sú výzvou pre ČOV, bremeno nákladov by však nemali znášať prevádzkovatelia

Súčasné technológie nedokážu účinne odstrániť tieto znečisťujúce látky z odpadových vôd. Dodatočné náklady by nemali znášať prevádzkovatelia ČOV, myslia si európski vodári.