Eversheds Sutherland
INNOGY
INISOFT

Financovanie kanalizácií v obciach do 2 000 EO môže naraziť na viaceré problémy

Nedávna iniciatíva z dielne envirorezortu s cieľom financovať výstavbu verejných kanalizácií v obciach do 2 000 EO nezohľadňuje viacero dôležitých prekážok či problémov.

Financovanie kanalizácií v obciach do 2 000 EO môže naraziť na viaceré problémy

Foto: Pixabay

V auguste dalo ministerstvo životného prostredia do MKP iniciatívny materiál o financovaní verejných vodovodov a kanalizácií v obciach a aglomeráciách do 2 000 ekvivalentných obyvateľov (EO).

Podľa materiálu by malo byť ich na ich rozvoj každoročne vyčlenených minimálne 50 miliónov eur, pričom finančné prostriedky majú poputovať z rozpočtu Environmentálneho fondu, a to v období rokov 2020 až 2030.

Čo sa týka verejných vodovodov, orientačné náklady ministerstvo odhaduje na 830 miliónov eur, z toho prívody vody a verejné vodovody v obciach predstavujú 600 miliónov eur. Na rekonštrukciu (obnovu) verejných vodovodov je zase potrebných 230 miliónov eur.

Dofinancovanie aglomerácií nad 2 000 EO na plnenie záväzkov SR bude uskutočňované z prostriedkov EÚ v rámci pripravovaného finančného nástroja na roky 2021 – 2027. Potrebných je zhruba 580 miliónov eur.

Predpokladaná suma budovania verejných kanalizácií v aglomeráciách do 2 000 EO je výrazne vyššia, a to až 1,1 miliardy eur. Celkovo tak bude potrebných minimálne 1,7 miliardy eur.

Proti schváleným rozpočtovým cieľom

V MPK bolo vznesených niekoľko obyčajných, ale aj zásadných pripomienok, ktoré poukazujú na to, že výstavba takýchto stavieb pravdepodobne nebude bez problémov. Vyberáme tie najdôležitejšie (odkaz na celé MPK nájdete na konci článku).

Hneď prvým problémom môže byť samotné financovanie. Národná banka Slovenska ho pritom navrhuje realizovať takým spôsobom, aby nebolo ovplyvnené plnenie schválených rozpočtových cieľov verejnej správy na roky 2020 až 2021.

Aj ministerstvo financií (MF SR) zdôrazňuje, že materiál bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je rozpočtovo zabezpečený.

Foto: Fotolia

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú stanovené výdavky Envirofondu na roky 2020 až 2022 v približnej sume 50 miliónov eur v roku 2020 a v podobnej ročnej hodnote v rokoch 2021 a 2022.

Materiál pritom konštatuje, že výdavky sa navrhujú vykryť z peňažných prostriedkov Environmentálneho fondu získaných z predaja emisných kvót.

Konferencia vodohospodárov

„Upozorňujeme, že v tejto etape prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 nie sú v rozpočte Environmentálneho fondu zohľadnené finančné prostriedky na financovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií,“ pripomienkuje ministerstvo financií.

Financovanie neznamená pripojenie

Podľa MF SR by tiež mal byť v materiáli doplnený spôsob sledovania udržateľnosti projektov takým spôsobom, že poskytovanie finančných prostriedkov by malo byť podmienené naplnením výsledkových ukazovateľov.

Je to z toho dôvodu, že vybudovanie takejto dôležitej infraštruktúry nemusí automaticky zabezpečiť aj jej využitie a pripojenie obyvateľov.

„Na nezáujem obyvateľov o pripojenie sa ku kanalizáciám poukázala aj Revízia výdavkov na životné prostredie alebo Záverečná správa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky z kontrolnej akcie Prínosy investícií do odkanalizovania z Operačného programu Životné prostredie,“ zdôrazňuje MF SR.

NKÚ zistil polovičný úspech

Kontrolná činnosť totiž poukázala na to, že na novovybudované kanalizácie sa vlastníci nehnuteľností pripájali len s malým úspechom.

„Merateľný ukazovateľ pripojiteľnosti bol plnený v porovnaní s plánovanou hodnotou na 50,20 %,“ dodáva v správe NKÚ.

Zároveň pripomína, že investície do odkanalizovania neprinášajú najvyššiu očakávanú „hodnotu za peniaze“ (čím menej je pripojených kanalizačných odbočení, tým sú prepočítané vynaložené verejné prostriedky na jedno kanalizačné odbočenie vyššie).

Najvyšší kontrolný úrad tiež uviedol najdôležitejšie dôvody, prečo sa obyvatelia nepripájajú na novovybudované kanalizačné siete.

Hlavnou príčinou je predovšetkým nedostatok finančných prostriedkov na vybudovanie kanalizačnej prípojky, ktorú obyvatelia budujú na vlastné náklady.

Na to sú, samozrejme, napojené ďalšie náklady, ako je vypracovanie projektu, úhrada poplatku obci za ohlásenie drobnej stavby a následné mesačné úhrady za stočné.

Kontrolóri tiež v správe uvádzajú, že v prevažnej miere sa nepripájali obyvatelia vyššieho veku či nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

Problémy identifikoval aj IEP

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Hlavný environmentálny cieľ do roku 2027 pravdepodobne nesplníme

Hlavný environmentálny cieľ do roku 2027 pravdepodobne nesplníme

Slovensko chce preto predĺžiť stanovený termín na dosiahnutie cieľov. Ďalšia skupina členských krajín Únie zase navrhuje zníženie environmentálnych cieľov.

Peter Šimurka: Zložkový pohľad na odpad spôsobuje viaceré praktické problémy

Peter Šimurka: Zložkový pohľad na odpad spôsobuje viaceré praktické problémy

Je zložkový pohľad na odpad, teda pozeranie sa naň len optikou vodného zákona alebo len optikou zákona o odpadoch, dlhodobo udržateľný?

Aké sú silné a slabé stránky ústavnej ochrany vody na Slovensku?

Aké sú silné a slabé stránky ústavnej ochrany vody na Slovensku?

Susedné Česko chytá posilnenie ochrany vody prostredníctvom ústavného zákona. Odborníci z UK v Prahe analyzovali, z ktorých krajín si Česko môže brať príklad. Ich pozornosti neuniklo ani Slovensko.