INNOGY
INNOGY
INISOFT

Envirostratégii 2030 je vytýkaná slabá záväznosť a ambicióznosť

Envirostratégia 2030 prešla vládou. Viacerí odborníci však tvrdia, že je to len prázdny dokument bez termínov a konkrétnych úloh.

Envirostratégii 2030 je vytýkaná slabá záväznosť a ambicióznosť

Foto: IEP

Stratégia environmentálnej politiky bola prijatá už v roku 1993, odvtedy nebola aktualizovaná.

Práve z tohto dôvodu envirorezort vypracoval novú Envirostratégiu 2030, ktorá je zameraná na niekoľko zásadných oblastí (odkaz na dokument nájdete na konci článku).

Pôvodne malo ministerstvo povinnosť vypracovať dokument do konca roku 2014. Nakoniec bola lehota presunutá na koniec roku 2018. Zodpovednosť za prípravu stratégie prevzal Inštitút environmentálnej politiky.

Plné odkanalizovanie

Medzi hlavné ciele v oblasti vodárenstva a vodného hospodárstva patrí dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2030. Denník Voda-portal.sk sa podrobne venoval obsahu stratégie v tomto článku.

Ďalším cieľom je zaistiť, že obce nad 2 000 obyvateľov budú mať 100 % a obce s nižším počtom obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených vôd. Stratégia zároveň konštatuje, že dôjde k výraznému posilneniu inštitútu evidencie a kontroly, aby došlo k dosiahnutiu tohto cieľa.

Zelené opatrenia budú zase spolu s nevyhnutnou technickou infraštruktúrou súčasťou systému ochrany pred povodňami.

Foto: Pixabay

„Zadržiavaním vody, lepším plánovaním v krajine a zodpovednejším hospodárením s vodou prispejeme k obmedzeniu sucha a nedostatku vody,“ zdôrazňuje envirorezort.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poukázal na to, že dlhodobo celková spotreba vody mierne klesá, čo môže mať pozitívny trend z environmentálneho hľadiska.

Podľa úradu je však dôležité myslieť aj na to, že tento trend môže mať negatívny vplyv na zdravie obyvateľov a dodržiavanie základných hygienických zásad. „Pitná voda je kľúčovým faktorom životného prostredia, ktorý ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva,“ vysvetľuje úrad.

Až 444 pripomienok v MPK

Medzirezortné pripomienkové konanie k stratégii prebiehalo v septembri a jeho vyhodnotenie vrátane rozporových konaní prebehlo do 6. februára 2019. Zo 444 pripomienok (344 zásadných) bolo vyriešených 368 (288 zásadných).

Ministerstvo zároveň upozorňuje, že pre úspešné naplnenie stratégie bude nutné implementovať opatrenia do praxe pomocou zmien v legislatíve a iných strategických a koncepčných materiáloch.

Najrozsiahlejšie pripomienky vzniesol Inštitút vodnej politiky (IVPOZ). V MPK žiadal, aby ministerstvo zahrnulo do envirostratégie aj identifikáciu základných systémových problémov v oblasti ochrany vôd, prípadne odkaz na východiskový dokument, v ktorom boli identifikované a ktorý bol použitý ako podklad pre jej tvorbu.

Poukázal aj na hlavné problémy v oblasti vôd, ktoré v stratégii nie sú. Ide najmä o absenciu koncepcie vodnej politiky, respektíve vodného hospodárstva, chaotickú legislatívu v oblasti ochrany vôd, ktorá je nedostatočne zosúladená s Rámcovou smernicou o vode či duplicitu a dvojkoľajnosť vodného a geologického zákona v oblasti ochrany množstva a kvality podzemných vôd.

Upozornil aj na duplicitu a dvojkoľajnosť ochrany vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach podľa vodného zákona a vtedy ešte neschváleného zákona Lex Žitný ostrov, čo je podľa nich nedôsledné uplatňovanie článku 4.7 Rámcovej smernice o vode.

Rozdrobená správa povodí

Inštitút tiež kritizoval preferovanie využívania vôd na úkor ich ochrany, príkladom čoho je výstavba malých vodných elektrární.

Ďalej ide o presadzovanie sivej infraštruktúry na úkor zelených opatrení, a to najmä pri protipovodňovej ochrane.

Poukázal aj na dezintegráciu riadenia vodného hospodárstva namiesto zavádzania integrovaného prístupu k riadeniu vodných zdrojov.

IVPOZ tiež vyjadril nesúhlas s chaotickou a rozdrobenou správou povodí, ktorú namiesto štátnej odbornej organizácie ministerstva zabezpečujú podnikateľské subjekty, akými sú napríklad SVP, š. p. či Štátne lesy, ale aj iné subjekty ako napríklad prevádzkovatelia malých vodných elektrární.

Kritike sa nevyhla ani nefungujúca a zle riadená štátna vodná správa, ktorá podľa IVPOZ okrem odbornosti stratila aj svoju nezávislosť.

To inštitút dokladuje na príklade povoľovania odberov podzemnej vody, keďže do výkonu zasahujú rozhodnutia ministra a jeho poradného orgánu.

Problémom sú systémové chyby

Riešenie environmentálnych záťaží a hodnotenie chemického a kvantitatívneho stavu vodných útvarov v rozpore s európskou Rámcovou smernicou o vode vníma tiež ako nesystémové – poukazuje na nesúlad medzi Štátnym programom sanácie environmentálnych záťaží a Vodným plánom Slovenska.

 „Napriek tomu, že od vstupu do EÚ uplynulo už viac ako 14 rokov, Slovensko nedosiahlo v oblasti ochrany vôd žiadny pokrok, hoci minulo nemalé finančné prostriedky na odkanalizovanie a čistenie komunálnych odpadových vôd a sanácie environmentálnych záťaží (147 miliónov eur) z eurofondov,“ zdôrazňuje Inštitút vodnej politiky.

Príčinou sú podľa inštitútu práve vyššie uvedené základné systémové problémy, ktoré brzdia implementáciu požiadaviek vyplývajúcich z európskej vodnej legislatívy.

„Ak sa zásadne nezmení vodná politika a neodstránia sa vyššie uvedené systémové problémy, dosiahnutie dobrého stavu vôd je nereálne,“ dodáva Inštitút vodnej politiky.

Ministerstvo však oponuje, že dokument sa nevenuje opatreniam na mikroúrovni, ktoré sa môžu v súlade s Envirostratégiou 2030 tiež naplňovať v nasledujúcich dokumentoch.

Pripomienku čiastočne akceptovalo, pričom do časti Inštitucionálneho rámca bola doplnená informácia, kto bude mať uplatnenie jednotlivých cieľov v kompetencii aj s uvedením spolupráce.

Ciele, ale bez indikátorov

Inštitút vodnej politiky taktiež žiadal doplniť do zoznamu indikátorov pre monitorovanie pokroku v dosahovaní cieľov Envirostratégie 2030 súbor indikátorov, ktorý by kvantifikoval pokrok v dosahovaní dobrého stavu vôd.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Znečistenie vôd priemyslom v Európe klesá, výzvou sú však nepriame emisie

Znečistenie vôd priemyslom v Európe klesá, výzvou sú však nepriame emisie

Zatiaľ čo priame emisie zaznamenali pokles, nepriame emisie vytvárajú tlak na komunálne čistiarne odpadových vôd po celej Európe. Problémom môžu byť aj menšie prevádzky, na ktoré sa nevzťahujú právne predpisy.

Liečivá z ČOV ohrozujú životné prostredie, Európska komisia vyzvala na prijatie opatrení

Liečivá z ČOV ohrozujú životné prostredie, Európska komisia vyzvala na prijatie opatrení

Európska komisia identifikovala šesť hlavných problémových oblastí súvisiacich s ohrozovaním kvality životného prostredia liečivami z ČOV, na ktoré by sa mala Únia zamerať.

Trh s odpadovými vodami narastá. Ktoré spoločnosti sú globálnymi lídrami?

Trh s odpadovými vodami narastá. Ktoré spoločnosti sú globálnymi lídrami?

Okrem Veolie je to aj Suez či Xylem. Akým technológiám a prístupom dávajú prednosť?