Energetická sebestačnosť či „biofabriky“ z ČOV. Takto vyzerá obehové hospodárstvo v praxi

S rastom miest rastú aj výzvy pre kvalitu a kvantitu vody v mestskom prostredí. Odhaduje sa, že mestská populácia na celom svete sa do roku 2050 takmer zdvojnásobí, čo je nárast, ktorý má vážne dôsledky na dopyt po mestskej vode. Rastúca spotreba vody povedie aj k väčšej produkcii odpadových vôd a väčšiemu znečisteniu. Nemalý vplyv na vodný stres majú aj klimatické zmeny.

Najnovšia správa Svetovej banky (odkaz na celú správu nájdete na konci článku) ukazuje, že zavádzanie princípov obehovosti a odolnosti vo vodnom hospodárstve prináša výhody. Problémom podľa Svetovej banky je fakt, že vodný sektor doteraz nebol systematicky zahrnutý do diskusií o stratégii obehového hospodárstva na najvyššej úrovni.

Na svete však už v súčasnosti nájdeme nespočetné množstvo podnikov, ktoré prvky obehového hospodárstva zavádzajú aj do manažmentu vôd. Svetová banka poukázala na konkrétne prípady, z ktorých si môžu zobrať príklad podniky nezávisle od toho, v ktorej časti sveta operujú.

Biofabriky aj využívanie kalu

Medzi podniky, ktoré uplatňujú integrovaný prístup k zásadám obehového hospodárstva, patrí spoločnosť Aguas Andinas z Čile a portugalská spoločnosť Águas de Portugal. 

Aguas Andinas premieňa svoje čistiarne odpadových vôd (ČOV) na „biofabriky, ktoré generálny riaditeľ spoločnosti definuje ako „obchodné jednotky, ktoré neprodukujú odpad, nemajú žiadny vplyv na životné prostredie a nespotrebúvajú fosílnu energiu, ale vyrábajú vlastnú energiu na prevádzku“.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.