INNOGY
INISOFT
MARIUS PEDERSEN

Do vodárenskej infraštruktúry investujeme menej ako väčšina krajín EÚ

Poskytovatelia vodárenských služieb v Európe ročne investujú do infraštruktúry približne 45 miliárd eur.

Do vodárenskej infraštruktúry investujeme menej ako väčšina krajín EÚ

Foto: Depositphotos

Na Slovensku investujeme do vodárenskej infraštruktúry v prepočte na obyvateľa menej ako väčšina krajín Európy. Štáty s najlepšími výsledkami ročne preinvestujú aj štvornásobne vyššiu sumu na obyvateľa ako my. Na druhej strane krajiny, ktoré najviac investujú do svojej infraštruktúry, patria zároveň k štátom s najvyššími poplatkami za vodu. Vyplýva to z dát uverejnených v najnovšej publikácii Európskeho zväzu národných asociácií poskytovateľov služieb pre dodávky vody a odpadové vody (European Federation of National Associations of Water and Waste Water Services – EurEau). Odkaz na celú publikáciu nájdete na konci článku.

EurEau si vo svojej analýze vodárenských služieb posvietil na viaceré oblasti, ako sú napríklad straty vody v rozvodnej sieti, výška vodného a stočného a spomínaný objem investícií do vodárenskej infraštruktúry.

Zväz pripomína, že v súčasnosti neexistuje dohodnutá európska metodika výpočtu úniku vody. EurEau však spolupracuje s Európskou komisiou na tom, ako prakticky implementovať nové ustanovenia smernice o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu o hlásení únikov. Straty pritom podľa EurEau pokrývajú všetku nefakturovanú vodu, ktorá môže zahŕňať úniky, vodu použitú na údržbu, čistenie ulíc, verejné budovy či napríklad hasenie.

„Straty majú význam v lokálnom kontexte, kde je známy manažment siete, pôvod strát a vek siete. Priemerné hodnoty na národnej úrovni sú už extrapolované z údajov na miestnej úrovni. Z dôvodu týchto nezrovnalostí nie je spoľahlivé v tejto súvislosti porovnávať jednotlivé krajiny,“ zdôrazňuje EurEau.

Asociácie poskytli dáta pre priemerný podiel vody nefakturovanej za rok. Krajiny s najlepšími výsledkami v tejto oblasti sú už dlhodobo Nemecko (6 %) a Dánsko (8 %). Dobré výsledky vykazuje aj Estónsko (12 %) či Fínsko (17 %). Priemerná európska úroveň je 25,1 % alebo 2 696 metrov kubických na kilometer za rok. Slovensko ju mierne prevyšuje, keďže podľa EurEau sa nachádza na úrovni 32 %.

Do vodárenskej infraštruktúry neinvestujeme dostatočne

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Mohlo by vás zaujímať

Štát z nových eurofondov vyčlení stámilióny eur na zlepšenie prístupu k pitnej vode

Štát z nových eurofondov vyčlení stámilióny eur na zlepšenie prístupu k pitnej vode

Nové eurofondy, ktoré Slovensko dostane na roky 2021 až 2027, majú riešiť aj problém s prístupom k pitnej vode v regiónoch. Informovala o tom vicepremiérka Veronika Remišová.

Z eurofondov poputujú ďalšie milióny eur do kanalizácií aj ČOV

Z eurofondov poputujú ďalšie milióny eur do kanalizácií aj ČOV

Aktuálna alokácia výzvy by sa po schválení zmeny OP KŽP Európskou komisiou mala výrazne navýšiť.

Kontamináciu vody by mohla odhaliť dotyková obrazovka smartfónu

Kontamináciu vody by mohla odhaliť dotyková obrazovka smartfónu

Vedci pracujú s myšlienkou využiť technológiu dotykového displeja na zisťovanie prítomnosti kontaminantov. Na obrazovku by stačilo kvapnúť vzorku vody a smartfón by vyhodnotil, či je bezpečná na pitie.