Čo znamená vodná kríza v Brazílii či Indii pre Európsku úniu?

V poslednom čase sa už veľa popísalo o vodnej kríze v Kapskom Meste, Číne či Indii. Predovšetkým v ostatných dňoch zaplnili svetové médiá najrôznejšie titulky o tom, ako India prežíva najväčší nedostatok zásob vody vo svojej histórii.

Niektoré správy dokonca uvádzajú, že tu každoročne umrie približne 200-tisíc obyvateľov na následky nevyhovujúcich zásob vody alebo jej kontaminácie.

Vodná kríza však tvrdo zasahuje aj Latinskú Ameriku. Väčšina štátov je veľmi citlivá aj na najmenšie zmeny klímy, avšak jednotlivé vlády uskutočňujú kroky, ktoré situáciu okolo vodných zásob len zhoršujú.

Pri pohľade na všetky tieto mestá sveta sa zdá, že sme naozaj prešli do novej éry – obdobia, kedy sa voda stane jedným z rozhodujúcich zdrojov, okolo ktorého bude čoraz viac narastať mohutný boj o prístup.

EÚ bojuje proti vodnej kríze

Bežný Európan si však zatiaľ vydýchne – napriek tomu, že aj na našom kontinente pociťujeme zmeny klímy, nedostatok vody doposiaľ nie je taký badateľný.

Napriek tomu štatistiky odhaľujú, že najmenej 11 % európskej populácie a približne 17 % európskeho územia už značne zasiahol fenomén nedostatku vody.

Práve z tohto dôvodu sa snaží Európska únia implementovať viacero politík, ktoré majú následky tohto javu výrazne zmierniť či dokonca zabrániť vzrastajúcemu trendu.

Medzi najdôležitejšie kroky patrí určite známa Rámcová smernica o vode, ktorej cieľom je spojiť všetky riadiace zložky vodnej politiky – od národných vlád až po miestne komunity.

Zlomovým okamihom v boji bola Správa o riešení problému nedostatku vody a sucha v Európskej únii z dielne Európskej komisie. Tá označila sedem základných oblastí, ktoré musia členské štáty spoločne riešiť.

Každý rok vychádza správa, ktorá následne zosumarizuje hlavný progres v oblasti vodnej politiky. Okrem toho Európska komisia v roku 2012 vypracovala koncepciu na ochranu vodných zdrojov Európy - Blueprint to Safeguard Europe's Waters.

Tá obsahuje základné opatrenia na zabezpečenie dostatočného množstva vody dobrej kvality na všetky legitímne účely v rámci Únie.

Globálna previazanosť

Štúdia asociácie Water Footprint Network však odhalila, že napriek vypracovanej vodnej stratégii je Únia taktiež výrazne zraniteľná.

Štúdia pod názvom „Závislosť európskeho hospodárstva od iných častí sveta z hľadiska vodných zdrojov“ zistila, že približne 38 % dopytu po vode v rámci EÚ leží mimo jej hraníc, keďže veľa výrobkov, ktoré spotrebúvajú európski občania a podniky, pochádza zo zahraničia.

Závislosť EÚ od externého úhrnu zrážok / Foto: Water Footprint Network

„Ekonomika EÚ závisí od dostupnosti vody v iných častiach sveta v mnohých plodinách, akými sú napríklad sója, ryža či bavlna. To spôsobuje, že je citlivá na vzrastajúci nedostatok vody a suchá. Tieto cenné informácie nám môžu pomôcť podniknúť kroky na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a hospodárskej stability, keďže klimatické zmeny začínajú ovplyvňovať dostupnosť vodných zdrojov,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ asociácie Christopher Briggs.

Aj vzdialený nedostatok vody je problémom

Približne dve tretiny zahraničných vôd, od ktorých EÚ závisí, pochádzajú z deviatich krajín – Brazília (20 %), Argentína (11 %), Indonézia (8 %), Pobrežie Slonoviny (8 %), Ghana (4 %), USA (4%), Ukrajina (3 %), Malajzia (3 %) a India (3 %).

Väčšina tohto „vonkajšieho“ dopytu po vode z hľadiska množstva vody obsiahnutom v dovážaných výrobkoch je určená na poľnohospodárske účely (98 %). Priemyselným výrobkom zostávajú zvyšné dve percentá.

Znamená to, že EÚ je mimoriadne citlivá na nedostatok vody, ktorý následne ovplyvňuje dodávky poľnohospodárskych komodít z týchto deviatich krajín.

Závislosť EÚ od externej produkcie sóje / Foto: Water Footprint Network

V najbližšom období bude tak pravdepodobne postihnutý predovšetkým dovoz sójových bôbov, ryže, cukrovej trstiny, bavlny, mandlí, pistácií a hrozna.

Takmer všetky rastlinné produkty importované do EÚ z Indie a Pakistanu pochádzajú z miest s vysokým nedostatkom vody. Napríklad cukrová trstina a ryža z týchto krajín sú už teraz zaradené do kategórie „veľmi citlivé plodiny“.

Ohrozený najmä import sóje

Približne 82 % európskych dovozov sóje pochádza z Brazílie, Argentíny a USA. Európska únia pritom takmer výlučne závisí od importu sójových bôbov, keďže vďaka nim dokáže uspokojiť domáci dopyt po krmive pre zvieratá.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.