Českí vedci získali patent na čistenie vody od patogénov aj chemikálií. Pomáha im plazma

Brnianski vedci prišli s novou technológiou na dočisťovanie vody pomocou nízkoteplotnej plazmy. Zariadenie dokáže z vody odstrániť zvyšky chemikálií, napríklad estrogény z antikoncepcie, a ničí aj patogénne mikroorganizmy, ako sú sinice a baktérie. O inovatívnej plazmovej technológii informovalo Vysoké učení technické v Brne.

Podobné zariadenia doteraz existovali len v laboratórnom meradle, avšak nový vynález má potenciál zvládnuť veľké objemy vody a nájsť aj využitie v praxi. Pre technológiu CaviPlasma, ktorú chráni aj český patent, teraz výskumníci hľadajú investora.

„V súčasnej dobe je kontaminácia vôd veľký problém, či už hovoríme o vode odpadovej, úžitkovej alebo pitnej. Vody môžu obsahovať napríklad patogénne mikroorganizmy, typicky sinice u povrchových vôd, splašková voda zase môže byť kontaminovaná zvyškami liečiv alebo estrogénmi z antikoncepcie. Čistiarne odpadových vôd využívajú biologický proces čistenia a ten nie vždy všetko zvládne odbúrať,“ načrtol problém Pavel Rudolf z Fakulty strojného inžinierstva VUT.

Kavitácia a výboj nízkoteplotnej plazmy

P. Rudolf so svojím tímom už 15 rokov skúma možnosti dočisťovania vôd pomocou takzvanej hydrodynamickej kavitácie, fyzikálneho javu, počas ktorého možno pomocou zníženia tlaku dosiahnuť to, že sa vo vode začnú objavovať bublinky pary podobne ako pri vare.

Keď sa následne bublinky menia späť na kvapalinu, ide o taký dramatický kolaps, že v dôsledku tohto javu je vyžiarená tlaková vlna schopná roztrhať niektoré mikroorganizmy, a tým ich zneškodniť.

Pri jave sa navyše dočasne mení chemické zloženie kvapaliny a vzniká peroxid vodíka, ktorý funguje ako dezinfekcia. Tieto efekty sú známe a na dočisťovanie vody sa používajú napríklad v laboratóriách.

„Problém je, že kavitácia sama o sebe nie je príliš efektívna. Používa sa iba laboratórne, na objemy v rádoch mililitrov alebo jednotiek litrov. Kvapalina navyše musí prejsť kavitačným cyklom napríklad aj stokrát. To je, samozrejme, v priemyselnej praxi nepoužiteľné,“ vysvetľuje P. Rudolf.

Vedci zo strojníckej fakulty preto spojili sily s tímom Pavla Sťahela na Masarykovej univerzite a kavitáciu doplnili o výboj nízkoteplotnej plazmy. Podľa ich slov tento proces fungoval.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.