Na adaptačné opatrenia idú v EÚ miliardy. 40 % projektov má minimálny efekt, tvrdia audítori

Sú to vlny horúčav, suchá či povodne. Frekvencia a závažnosť extrémnych klimatických a poveternostných udalostí sa vplyvom klimatickej zmeny zvyšuje.

Štáty EÚ na tieto výzvy reagujú politikami v dvoch smeroch. Kým zmierňujúce opatrenia majú znižovať emisie skleníkových plynov, adaptačné opatrenia sa zameriavajú na prispôsobenie sa zmene klímy tak, aby sa obmedzil jej vplyv. Ide napríklad o zadržiavanie vody v krajine, revitalizáciu mokradí, výsadbu zelene či tzv. zelené strechy.

EÚ v roku 2013 zverejnila svoju prvú „adaptačnú stratégiu“ a ďalšiu v roku 2021. Strategický materiál pritom stanovuje cieľ, aby sa EÚ do roku 2050 stala „odolnou voči zmene klímy.“ Ako však odolnosť merať a vyhodnocovať nie je ujasnené. Dlhodobo na to upozorňuje napríklad Európska environmentálna agentúra (EEA), podľa ktorej sú v meraní nákladov a prínosov adaptačných opatrení značné medzery.

Témou sa najnovšie zaoberal Európsky dvor audítorov (EDA). Aj keď je podľa audítorov vzhľadom na prierezový charakter ťažké vyčísliť celkové náklady, odhadujú ich v miliardách eur. „Na adaptáciu na zmenu klímy sa však v rokoch 2014 – 2020 vyčlenilo v rozpočte najmenej 8 mld. eur a na roky 2021 – 2027 sa vyčlenilo 26 mld. eur,“ píše sa v správe, ktorú EDA zverejnila minulý týždeň.

Ako zhodnotili adaptačné opatrenia

Podľa audítorov „existuje riziko,“ že adaptačná politika EÚ nemusí držať krok so zmenou klímy. Hoci EÚ podľa nich má „spoľahlivý rámec“ na riešenie vplyvu zmeny klímy, pri zavádzaní adaptačných politík do praxe identifikovali viaceré problémy. Niektoré riešenia, ako napríklad intenzívne zavlažovanie, podľa záverov správy niekedy nedávajú dlhodobý zmysel.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.